Pri posledných prezidentských voľbách som sa nielen netajil, ale verejne som podporoval kandidatúru Ivety Radičovej. Aj keď voľby nevyhrala, milión hlasov som považoval za úctyhodný. O čo úctyhodnejší však bol počet jej voličov, o to väčšmi ma mrzelo, že Iveta Radičová sa prezidentkou republiky nestala. Dnes ma to nemrzí.
Keby sa totiž Iveta Radičová stala prezidentkou, nebola by dnes premiérkou. A ako prezidentka by mala omnoho menšie právomoci než ako premiérka. Sotva by mohla žiadať ministra hospodárstva, aby okamžite odvolal z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania všetkých členov dozornej a správnej rady na čele s riaditeľom vrátane nominantov súčasnej vlády. Ako premiérka to nielen urobiť môže, ale to aj urobila! Dôvod: podozrivo vytunelovaných trinásť miliónov eur.
Teraz však pôjde o to - a aj preto, lebo v tejto aj v ďalších podobných „agentúrach" sedeli a rozhodovali v priebehu minulých rokov nominanti zrejme všetkých koaličných vlád - aby sa nevymenili len „nominanti", ale aby sa zmenil systém týchto inštitúcií. Aby ten systém bol priehľadný a verejne kontrolovateľný.
Môžete namietnuť - a oprávnene - čože sa tým zaoberám, keď sa v tom nevyznám. Súhlasím. Ale takých ako ja - teda občanov, ktorí sa v systéme podobných agentúr neorientujú - je väčšina. Lenže všetci blbí nie sme. Teraz pôjde o to, aby tí, čo sa v tom vyznajú (teda príslušní ekonomickí experti, predstavitelia nezávislých inštitúcií a redaktori), mali prístup k priehľadnému systému a mohli ho kontrolovať. V mene občanov.
