Hoci Stanislav Žiačik odchádza z kresla šéfa Tiposu podľa vlastného vyjadrenia z osobných dôvodov, niet žiadnych pochybností o tom, že tým hlavným je politické posolstvo SDKÚ. V skratke - sme iní ako SaS a Most-Híd, ktorí držia svojich štátnych tajomníkov v kreslách zubami-nechtami a SaS zrejme aj za cenu pádu vlády premiérky Ivety Radičovej.
Oprávnene sa možno domnievať, že kauza Žiačik by bola celkom inak „ošetrená", keby nebolo kauzy hayekovcov. Poukazujú na to nielen jeho vyjadrenia, ale aj vyjadrenie ministra financií Ivana Mikloša, podľa ktorého vraj Dozorná rada Tiposu nezistila v jeho prípade žiadne porušenie zákona. Čo okrem iného znamená, že VYV o zákazku nepríde.
Žiačik tunel zasypal
Veľa prezrádzajú a napovedajú tiež slová premiérky Ivety Radičovej, ktorá kauzu Žiačik komentovala tak, že v politike možno zaujať dva typy postojov: „Môžete sa odvolávať na zákony a formality, alebo chápete, že transparentnosť a dôveryhodnosť vlády závisí aj od etiky a neformálnych pravidiel." Jej narážka nepripúšťa omyl - SaS a Most-Híd reprezentujú prvý postoj, SDKÚ postoj druhý.
A platí to. Kým hayekovci - štátni tajomníci Martin Chren a Ivan Švejna - dokázali vyrobiť tunel aj pod latkou štábnej kultúry, ktorú Robert Fico položil ihneď po minulých voľbách rovno na zem, Žiačik ho dokázal zasypať. Dokedy, to sa ešte len uvidí, ale nateraz je to tak.
Na to, či má vysoký štátny úradník zotrvať vo funkcii, alebo nie, predpokladané dodržanie zákona a iných formalít nestačí. Akákoľvek pochybnosť - nielen taká, ktorú má preukázať alebo odstrániť NKÚ - je dôvodom na odstúpenie, hoci sa dotknutá osoba môže cítiť byť čistá ako ľalia. Čo, mimochodom, nie je prípad hayekovcov, ako na to poukazuje napríklad Peter Kunder.
Ale aj keby čistí ako ľalia boli, zotrvaním vo funkcii len ukázali, že im na vláde, ktorej sú súčasťou, nezáleží. V opačnom prípade by na verdikt NKÚ vyčkali v kreslách parlamentných, nie vládnych.
