Ak ste vypisovali osobné údaje v socialistických formulároch, na to, aby ste uviedli, kto ste, čo ste, v nich boli tri rubriky - povolanie, zamestnanie a triedna príslušnosť. Uviedli ste teda činnosť, na ktorú ste získali oprávnenie štúdiom, teda to, na čo máte papier, potom konkrétne pracovné zaradenie u konkrétneho zamestnávateľa a nakoniec zaradenie, v rámci ktorého sa vyberalo z troch možností - robotník, roľník, pracujúca inteligencia.
Termín, s ktorým sa najviac čachrovalo a ktorý bol najrozporuplnejší, bolo označenie pracujúca inteligencia. Vymyslel ho systém, aby inteligencii jednak zrazil kohútik a priblížil ju robotníckej triede (prívlastok „pracujúca"), jednak aby robotníkov a roľníkov ubezpečil, že triedy sú rovnocenné, a vlastne spoločnosť je beztriedna, pretože všetci pracujú, a jednak aby navonok vo vzťahu k iným systémom demonštroval, že aj v socialistickej spoločnosti sú „vzdelané hlavy", len sú systému podriadené a ním kontrolované.
Popri tomto chápaní termínu „zhora" však jestvovalo aj jeho chápanie „zdola" - predsa len boli príležitosti, keď bolo vhodnejšie napísať, že vy alebo vaši rodičia ste príslušníkmi pracujúcej inteligencie. Tak sa pod tento výraz zahrnovali popri vedcoch, lekároch, učiteľoch aj referenti CO (civilnej obrany) alebo predsedovia ZV ROH vo fabrikách a na JRD či pracovníčky a pracovníci dedinských pôšt.
Hoci je spoločnosť rozvrstvená - a riadne rozvrstvená - aj dnes, uvádzať príslušnosť k vrstve (strednej, nižšej či vyššej) nás už nik nenúti. Zato je tu jeden termín, ktorý sa používa rovnako rozmanito, vágne a alibisticky ako ten vyššie spomínaný. Je ním označenie podnikateľ.
