Zákon o konflikte záujmov, ktorý sa v parlamente dostal do druhého čítania, zrejme dostane mnohých poslancov do konfliktu záujmov. Ak by konali vo verejnom záujme, tak ho schvália ústavnou väčšinou. Ak ho neschvália, tak preto, lebo iné záujmy sa opäť raz dostali nad záujem verejný.
Slovenská republika potrebuje nový zákon o konflikte záujmov, lebo ten dnešný je absolútne neúčinný. Hoci platí sedem rokov, zatiaľ sa ani raz nezačalo konanie o rozpore záujmov. Ako keby Slovensko bolo zázračnou krajinou, v ktorej ešte nedošlo k situácii, že by verejný činiteľ prijal rozhodnutie, ktoré nebolo výhodné pre štát a spoločnosť, ale pre neho a jeho okolie. Slovensko potrebuje nový zákon, lebo to, čo nie je prijaté vo verejnom záujme, poškodzuje spoločnosť. Poškodzuje ju ekonomicky, sociálne, politicky i mravne. Definícia, že politika je správou vecí verejných, je síce správna, ale potrebuje dodatok - že je správou vecí verejných vo verejnom záujme. Nový zákon tomu môže iba pomôcť.
Na rozdiel od starého sa nebude týkať 230 funkcionárov, ale okruhu niekoľko desiatok tisíc osôb. V porovnaní so starou normou oveľa jasnejšie a dôraznejšie pre „povinné osoby“ definuje, aké správanie je pre ne neprípustné. Umožňuje aj to, čo starý zákon nedovoľoval - verejnú kontrolu, či sa jeho ustanovenia dodržiavajú. Spoločenský úžitok nového zákona je taký zjavný, že strany a poslanecké kluby jeho návrh vítali v čase, keď sa iba pripravoval. Pred druhým parlamentným čítaním už jeho podpora nie je ani zďaleka taká jednoznačná a podľa Daniely Zemanovičovej, programovej riaditeľky Transparency International Slovensko, vo vzťahu k nemu sa vytvorila „zaujímavá koalícia vládnych a opozičných strán, ktoré majú spoločné interné záujmy pri neposkytovaní informácií“.
