Počas letných večerov sa obyvatelia západoukrajinského Ľvova schádzajú pod sochou Tarasa Ševčenka, veľkého básnika, ktorý v 19. storočí predpovedal nezávislosť Ukrajiny, na ulici, ktorú po roku 1991, keď sa Ukrajina vymanila spod sovietskej nadvlády, premenovali na Bulvár nezávislosti.
Prichádzajú si sem zaspievať o krásnych čiernookých dievčinách, ktoré túžia po odvážnych vojakoch. V jednej piesni mladí muži opúšťajú svoje domovy a ako partizáni sa vyberajú bojovať za slobodu; v ďalšej ich premôžu a zabijú sovietske vojská. Jedna obzvlášť bojachtivá pieseň sa končí slovami: „Budeme volať Sláva, sláva, sláva, až sa zem bude triasť."
