Manažment Slovenskej televízie na čele so Štefanom Nižňanským mal podľa takzvaných zákulisných informácií, ale aj po ľahkých logických úvahách zrátané dni už pred parlamentnými voľbami.
Televízii nestačili peniaze ani po zavedení zmluvy so štátom, ani po zlepšení výberu poplatkov, ani po „kompenzácii" zlepšeného výberu, ktorý nakoniec nebol až taký lepší, ako to pôvodne vypočítal rezort kultúry Smeru.
V čase zlého stavu financií nepotrebovala ani táto strana riaditeľa, ktorý bude neustále drankať ďalšie peniaze. Misia Štefana Nižňanského sa skončila odvysielaním odhalenia sochy KSS (Kráľa Starých Slovákov) krátko pred voľbami.
Nová garnitúra si napriek hororovým scenárom zaznievajúcim z Mlynskej doliny (platobná neschopnosť, nutnosť zlúčiť Jednotku s Dvojkou, odsunutie štartu relácie Chvíľka poézie) dáva s ohlásenou transformáciou médií verejnej služby načas. Inými slovami, navonok nerobí ani nesľubuje okrem zrušenia poplatkov zatiaľ vôbec nič.
Zabetónovaný Nižňanský
Oficiálnym dôvodom je príprava riešení, o ktorých by vraj mala diskutovať aj verejnosť. Tým neoficiálnym dôvodom môže byť, že jediná možnosť, ako nová politická moc môže ovplyvniť topmanažérsku stoličku, je nechať televíziu vykrvácať.
Do takej miery, že členovia Rady STV zvolení prevažne za predchádzajúcej vlády už nebudú mať dôvod ponechať vo funkcii svojho riaditeľa. Otázka je, ktorý aspoň ako-tak schopný manažér by do tejto inštitúcie dobrovoľne vstúpil v jej súčasnom stave.
Je televízia skutočne vo finančných problémoch, ako to tvrdí šéfstvo televízie aj dozorná komisia? Áno, ale primárne nie preto, že súčasnému manažmentu sa nedarí napĺňať finančný plán, ktorý bol od samého začiatku a so súhlasom Rady STV postavený na nezrealizovateľných výnosoch.
