revenom motorovom člne zhruba tridsať minút. Hneď po príchode do domu som si všimol na policiach vystavené ľudské lebky.
V minulosti boli totiž títo ľudia známi stínaním hláv. Pán domu mi porozprával príbeh, ako kedysi dávno, keď muž požiadal o ruku ženu, musel ešte dokazovať svoju statočnosť, silu a odvahu otcovi snúbenice. Robili to tak, že mimo svojej komunity v bitke odsekli nepriateľovi hlavu a priniesli ju do snúbenicinho domu.
Vodca kmeňa Iban na ostrove Borneo mi vtedy okrem iného vysvetlil, že zvyk so stínaním hláv už v komunite zanikol. Nahradil ho však iný zvyk, nazývaný "bejalai". Bejalai je pomenovanie pre dlhodobejšiu prácu mimo komunity. Muž vtedy ide za prácou mimo džungle, robí akúkoľvek robotu s cieľom zarobiť hotovosť. S každou dokončenou pracovnou aktivitou "bejalai" mu na tele pribudne jedno tetovanie. Čím viac tetovaní muž na tele má, tým váženejším sa stáva. A to je len potvrdením faktu, že v moderných časoch sú už dokonca aj v džungli pre muža kľúčom na získaniu ženy peniaze.
V japonskej spoločnosti sa táto tendencia vyvinula veľmi výrazne. Všeobecne sa dá povedať, že o mužov s nízkym príjmom sa slobodné ženy nezaujímajú. Preto sa slobodný muž stále obáva o výšku svojho ročného príjmu a porovnáva sa s ostatnými mužmi. Slobodné ženy, ktoré nechcú zbytočne strácať čas, sa dokonca už hneď na prvom rande zaujímajú o výšku platu potenciálneho partnera.
Keď sú v Japonsku muž a žena spolu na večeri, automaticky sa očakáva, že účet zaplatí on. A japonskí muži platia, pretože nikto z nich nechce, aby ho považovali za skupáňa. Často za všetkých pri stole, aj za známych svojej priateľky.
Keď ste s niekým na Slovensku na večeri a ten sa v čase platenia účtu vzdiali na toaletu, veľmi často to je iba preto, že chce tajne zaplatiť účet za vás. V Japonsku je to opačne. Žena zmizne na toaletu a nevráti sa dovtedy, kým muž nezaplatí celý účet sám.