Koľko futbalových veľkoklubov Slovensko uživí? Na otázke sa srdečne zasmejú všetci futbaloví fanúšikovia. Koľko univerzít európskej špičky môže na Slovensku fungovať? O tom niekedy celkom vážne diskutujú študenti, učitelia i ministri školstva.
Prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, kedysi prísne strážený a limitovaný, zaznamenal po roku 1989 obrovský boom. Od Skalice po Prešov, od Komárna po Ružomberok vyrástli nové univerzity a vysoké školy. Počty študentov (vrátane diaľkových) narástli štvornásobne. Je pravda, že aj dobrého veľa škodí?
Prispôsobuje sa škola
Ak dnes na našich vysokých školách študuje viac ako 60 percent populačného ročníka, vyplýva z toho, že časť študentov má schopnosti nižšie ako priemer v danej populačnej skupine. Prispôsobiť schopnostiam sa musí vysoká škola, lebo naopak sa to nedá.
Úmerne rastúcim počtom sa menila aj štruktúra záujmu, smerom k „mäkším" odborom. K hlavným rozhodovacím kritériám mnohých študentov patrí, či študijný odbor obsahuje matematiku, alebo nie. Diferenciálnu rovnicu niekto vypočíta alebo nevypočíta. V mäkkých odboroch je priestor na diskusiu predsa len širší.
Vychytenými odbormi sa stali masmediálna komunikácia, právo, manažment, psychológia či politológia.
V roku 1989 mali sociálne, ekonomické a humanitné smery na celkových počtoch študentov podiel 31,3 percenta. V roku 2009 to bolo 55,1 percenta. Nejde o nejakú slovenskú špecialitu.
Radšej sedieť v škole, ako fajčiť marišku
Vysoké školy pre široké masy (s prevahou „mäkkých" odborov) nie sú slovenským výmyslom. Tento trend mimoriadne zosilnel v západnej Európe po vypuknutí ropnej (a následne aj ekonomickej) krízy v rokoch 1973/74. Prudko narástla nezamestnanosť a nespokojnosť mladých ľudí s uplatnením sa v praxi.
Vlády vtedy usúdili, že je lepšie, ak bude mládež sedieť v škole, ako by mala fajčiť marišku a rozbíjať výklady dlažbovými kockami (hoci časť študentov bez problémov stíhala všetky činnosti naraz).
Masové vysokoškolské vzdelanie dnes všade plní dôležitú úlohu sociálnej siete pre mladých ľudí. Na náklady na štúdium sa skladá štát (v podobe financovania škôl, učiteľov a štipendií), rodiny študentov i samotní študenti. V konečnom dôsledku to vyjde lacnejšie, ako by sa mladým mali platiť podpory v nezamestnanosti. A ak sa na nich pri štúdiu aj niečo nalepí, tým lepšie.
Snaha obmedziť masové vysokoškolské vzdelávanie by bola preto kontraproduktívna. Na druhej strane naozaj nemôžeme očakávať, že čo je masové, bude aj kvalitné. Problémom slovenského vysokého školstva nie je otvorenosť masám, ale absencia elít.
