Koncom minulého týždňa sa vo Vysokých Tatrách stretli tí, ktorí sa prebehli, preskákali, prehádzali do dejín slovenskej atletiky, aby hľadali celkom inak, veselo, stratený čas slovenského šprintu 60. a 70. rokov minulého storočia.
Pozvaní športovci sa ubytovali v Novej Lesnej u Petra Hritzu, majstra obidvoch republík v cezpoľnom behu, dodnes organizátora hodu tatranskou metrovicou. Poleno musí vážiť desať a pol kila a rekord je trinásť metrov. Prekonať ho môže, ktokoľvek si na to trúfa. Z tých, ktorí pozvanie prijali, bolo osem majstrov a zaslúžilých majstrov športu, všetci si stretnutie zaslúžili.
Iniciátorom stretnutia a spolu s Hritzom spoluorganizátorom bol Vlado Janček, ktorý sa stará o ihriská a atletickú mládež v Kežmarku. Vlastne som mal predpísať titulok: Vlado Janček, 10,2! Takýto titulok zostáva aktuálny, pred štyrmi desaťročiami Janček dva razy vyrovnal československý rekord na 100 metrov a žiadny Slovák to nezabehol rýchlejšie. Rekordy má doživotne, namerali ich ešte časomerači so stopkami v rukách.
Ráno vyviezli športovcov na pookriatie na Skalnatú chatu. Chatár Laco Kulanga, neoficiálny rekordér vo vynáške na vysokohorskú chatu, vyše 200 kilogramov na krošne. Jeho hmotnosť vtedy bola trochu viac ako štvrtina vyneseného.
