Napriek tomu, že náboženstvá a viera všeobecne platia k obľúbeným a často diskutovaným spoločenským témam, o islame sa v Európe debatuje stále ťažko a kostrbato.
Slovensko sa na dialóg len chystá, a ako hovoria politici, je užitočné prizrieť sa do západoeurópskych krajín, ktoré poskytujú viac skúseností. Nemecko teraz ponúka jednu zásadnú.
Pozor na nuansy
V nedeľu Nemci oslavovali výročie zjednotenia a prezident predniesol slávnostnú reč. Okrem iného povedal, že Nemecko dnes už nie je len krajinou kresťanstva a židovstva, ale i islamu. Veta, ktorá na prvý pohľad pôsobí ako nevinné prizvanie k dialógu, v krajine vyvolala búrlivú debatu. Ako prví s kritikou prišli prezidentovi stranícki kolegovia z CDU, ktorí si myslia, že súčasťou Nemecka sú moslimovia, no nie islam.
Merkelová, ktorá najrýchlejšie pochopila uštipačnosť poznámky, narýchlo vysvetľovala, že v Nemecku stále platí zákon zakotvený v ústave a nie v šaríi. No džin bol už z fľaše vonku.
Kritici prízvukovali, že jednak nie je jeden islam a potom treba debatovať o tom, do akej miery sú jeho jednotlivé prúdy vôbec kompatibilné s nemeckým právnym systémom. A či teda islam niekedy môže byť súčasťou Nemecka.
Pridali sa i predstavení kresťanských cirkví, ktorým sa radenie do jedného šíku s islamom nepozdáva z viacerých dôvodov. Postavenie ženy, intolerancia voči inovercom i tichá obava zo straty významu kresťanstva v nemeckej spoločnosti. Obava určite opodstatnená, hoc podiel na nej nenesú moslimovia, ale samotní Nemci, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú svojho vierovyznania.
