„Keď sa chceš v biznise udržať, musíš inovovať," tvrdí heslo. Aspoň trošku, aspoň symbolicky, pretože zákazníci musia vidieť, že ty nielen berieš, ale aj investuješ. Je jedno, čo urobíš, vymaľuješ, zmeníš farbu stien, očalúniš stoličky, vymeníš nábytok, popresúvaš regály, kúpiš jednu plazmu atď. Nestojí ťa to veľa, ale zákazník to má rád.
Oponujem, sú „biznisy", ktoré podľa mňa inovácia zabíja. Napríklad obľúbená kaviareň. Taká, povedala by som, malá, intímna, meditatívna, so stálymi štamgastami, do ktorej chodievate radi nie preto, že sa tam stále voľačo inovuje, ale práve preto, že máte záruku nemenného pokoja pri rannom čítaní novín, dorábaní korektúry či len pri prostom bytí so svojimi myšlienkami. Alebo kde občas môžete začuť v striedmej reči zákazníka inšpiráciu napríklad na jazykové okienko. „Máte aj niečo k jedeniu?" Aha, téma.
Hneď si spomeniem, že som nedávno videla veľký bilbord, kde sa písalo „Najlepšie byty k bývaniu". A spomeniem si na tematizáciu toho istého starého gramatického prešľapu u Ruda Slobodu v Herečkách. Mudruje tam o význame predložky v spojení „vlak prichádza k druhému alebo prvému (?) nástupišťu".
V tej kaviarni sa teda dá rozvinúť aj jazyková téma, prečo je predložka „k" taká obľúbená tam, kde by sa mala použiť predložka „na". „Na jedenie máme štrúdľu, k jedeniu vám môžem priniesť ešte pitie," mohla by povedať čašníčka, ale to už fantazírujem.
Aj moju kaviareň nedávno inovovali. A ako zákazníčku ma stratili. Dve nové plazmy v dvoch maličkých miestnostiach, ktoré majú dokopy tak 30 štvorcových metrov, a k tomu stereorozhlas na stene. Sedím s priateľkou, zo steny vášnivo spieva Eros Ramazzotti, veľká obrazovka plazmy dva metre predo mnou priťahuje zrak. Zvuk televízora pre Erosov spev nepočuť, no vidieť zábery, pravdepodobne z Maďarska, nie? Čo to tam je? Krajina v červenom blate, akísi ľudia sa brodia s lopatami, tváre zvislo pretiahnuté ako na gotických obrazoch, čo? kde? hlas Erosa hladí, čo tam po blate.
