V stredu 6. októbra vstúpila Slovenská republika po druhý raz v tomto roku na medzinárodné finančné trhy prostredníctvom emisie takzvaných eurobondov, štátnych dlhopisov denominovaných v eurách.
Emisiu dlžných úpisov, teda vlastne uchádzanie sa o pôžičku na eurobondovom trhu, možno považovať za prvý vážny, no zároveň nezaujatý a objektívny test nového kabinetu.
Ten rovnako ako prakticky všetky vlády regiónu čelí po najvážnejšej povojnovej recesii neľahkej úlohe znížiť nerovnováhu vo verejných financiách, ktorá zvýšila výšku verejného dlhu Slovenska z menej než 28 percent HDP na konci roku 2008 na viac než 42 percent HDP.
Kedysi sme mohli iba snívať
Októbrovú emisiu možno z viacerých pohľadov hodnotiť ako úspešnú. Na rozdiel od aprílovej emisie (1,5 mld. eur) sa podarilo vydať eurobondy v objeme až dvoch miliárd eur, podobne ako v prípade prvej emisie po vstupe do eurozóny (v máji 2009) máme na jedno načretie na svetových trhoch možnosť požičať si väčšie objemy než pred vstupom do eurozóny.
Táto skutočnosť je upokojujúca vzhľadom na budúcoročnú potrebu refinancovať novými pôžičkami asi osem miliárd eur splatných starých dlhov. Okrem toho možno za úspech označiť aj 15-ročnú splatnosť: dlhšie splatnosti úverov sú spravidla dostupné len dobrým dlžníkom. Pred desaťročím sme o takej dlhej splatnosti eurobondov mohli len snívať.
Znepokojenie trhov sa prejavilo
Netreba si však zakrývať oči ani pred ďalšími aspektmi tejto emisie, v ktorej už bolo cítiť znepokojenie trhov nad druhým za sebou nasledujúcim prekročením plánovaného deficitu verejných financií. Tento rok dokonca v prostredí viac než solídneho oživenia hospodárskeho rastu.
K zvýšenému napätiu nepochybne prispela nervozita okolo Írska, ktorého riziková prirážka v ostatných týždňoch vyrástla na viac než 400 bázických bodov. Okrem prostredia na eurobondovom trhu však netreba zabúdať ani na váhavosť pri nevyhnutnej rozpočtovej konsolidácii.
Faktom ostáva, že kým v septembrovej emisii desaťročných eurobondov dosiahol celkový dopyt po českej emisii 5,3 miliardy eur, dopyt po slovenských dlhopisoch bol 4,3 miliardy. Vydával sa rovnaký objem (dve miliardy eur).
Riziková prirážka v októbrovej slovenskej emisii dosiahla 150 bázických bodov, v prípade septembrovej českej emisie to bolo len 105. V apríli vydalo Slovensko desaťročné eurobondy s rizikovou prirážkou 80 bázických bodov. Pritom to bolo nielen predvolebné obdobie, naplno už bolo cítiť turbulencie okolo takzvaných periférnych členov eurozóny.
Hoci možno argumentovať tým, že tak aprílová slovenská, ako aj septembrová česká emisia mali len desaťročnú splatnosť, rozdiel v splatnosti sám osebe nevysvetľuje celé zvýšenie rizikovej prirážky, ktorá odzrkadľuje viac než dĺžku splatnosti hlavne kredibilitu emitenta.
