Takýchto príbehov som za posledný rok počul mnoho. S bytmi majú teraz problémy majitelia aj v Japonsku. Len ťažko ich dokážu predať alebo prenajať. Len dôvod je niekde inde.
V osemdesiatych rokoch radili mnohí realitní developeri majiteľom pozemkov, aby na nevyužitej pôde postavili menšie obytné bloky s niekoľkými bytmi, ktoré môžu prenajímať. Majitelia uverili výhodnej ponuke, že dostanú úver z banky, ktorý budú splácať postupne každý mesiac z príjmu za prenájom bytov.
Znelo to veľmi dobre, ale mnohí majitelia nevyužitých pozemkov v celom Japonsku urobili naraz to isté, a tak bolo zrazu veľmi veľa bytov rovnakého typu: desať až pätnásť garsónok s plochou šestnásť až dvadsať štvorcových metrov v dvoj- až štvorposchodovom obytnom dome. V Japonsku si obyčajne mladí ľudia nekupujú vlastný byt dovtedy, kým nevstúpia do manželstva a nemajú deti. Majitelia garsónok očakávali, že práve títo mladí ľudia budú ich klientmi a budú si ich byty prenajímať. No mladých ľudí ubúda a dnes je všade veľa voľných bytov.
Rentieri si už dnes nemôžu dovoliť byť takí prieberčiví ako kedysi. Ešte pred pár rokmi si prísne vyberali a podmienky prenajatia bytu neboli jednoduché. Jednou z otázok pre záujemcu o prenajatie bytu bolo, v akej firme pracuje. Ak išlo o študenta, musel mať ručiteľa. Ak išlo o samozamestnávateľa, musel sa preukázať príjmom za posledných šesť mesiacov. No a cudzinci neboli vôbec vítaní. Ak by v takejto politike dnes pokračovali, ich byty by ostali navždy prázdne.
