Dnes sa mu za to aspoň skromne chcem poďakovať, lebo vraj nevďak vládne svetom.
Je to skľučujúce, píše mi v októbri pred dvadsiatimi rokmi Milan Rúfus o maliarovi a svetoznámom grafikovi Kolomanovi Sokolovi: „Do písmenka sa po druhej vojne zopakovalo s ním to, čo sa stalo po prvej vojne s Kukučínom. Kukučín v oslobodenom Slovensku nemohol dostať ordináciu a o štvrť storočia Sokol v oslobodenej Bratislave nedostal byt. V Bratislave, ktorú museli opustiť tisícky režimových prominentov a Nemcov. Lenže do bytov po nich sa hrnuli pseudopartizáni. Život je nepoučiteľný, Slovák v ňom dvojnásobne nie."
Jedna z Kukučínových psychologicky a eticky brilantných próz sa volá Neprebudený a je na mieste spýtať sa: kto je tu vlastne neprebudený? Dnes by sme povedali, že mu preplo, zadrbalo, že je pribrzdený, pripečený, spomalený pako a podobne. Jazyk vie všetko. Iba nie je isté a jednoznačné, či Kukučínov Ondráš Machuľa je práve ten najviac prihorený a či takí nie sme aj my v prítomnej spoločnosti.
Ondráš je dedinský mrzák a hlupáčik, ak nie blázon. To prvé je nesporné: navonok vyzeral naozaj odpudzujúco. Ale jeho ďalšie, vnútorné vlastnosti a schopnosti nie sú už také jednoznačné, skôr naopak. Je to len všeobecná mienka prízemného a priemerného, veľmi nivelizovaného okolia, ktoré nie je schopné ho pochopiť, lebo nemá na to potrebné danosti, dobrú vôľu ani čas.
