Svet v budúcnosti nedokáže vyťažiť toľko ropy ako v posledných rokoch. V priebehu dvoch až piatich rokov začne ťažba ropy klesať a nedokážeme s tým nič urobiť. Bude to mať dramatický dosah na ekonomiku a je viac ako otázne, či v najbližších rokoch a desaťročiach vôbec možno očakávať rast spotreby.
Toto sú závery v poradí už 6. konferencie Asociácie pre štúdium ropného zlomu (ASPO), ktorá sa konala v dňoch 7. až 9. októbra vo Washingtone. Poprední svetoví energetickí analytici sa na nej zhodli, že „svet nie je pripravený na limity energie, nedostatok ropy a nevyhnutný rast jej ceny".
Ropný zlom je tu
Veľavravný bol názov prednášky Jamesa Schlesingera, prvého ministra energetiky z čias Jimmyho Cartera: „Debata o ropnom zlome sa skončila." Nie je potrebná preto, že zlom už nastal. Záver konferencie by mal byť preto alarmujúci a zároveň mobilizujúci pre všetky vlády a krajiny sveta.
Prečo ide o alarmujúci záver? Takmer nikto z prednášajúcich nepochyboval o tom, že exponenciálny globálny ekonomický rast, založený na raste spotreby prírodných zdrojov a energie, ako sme ho poznali v minulosti od začiatku priemyselnej revolúcie, sa skončil. Takmer všetky tradičné ekonomické prognózy vývoja sveta to však neberú do úvahy. Nezakladajú sa na reálnom predpoklade, ako rýchlo dokážeme ropu vyťažiť.
David Murphy, odborník na vzťahy medzi ekológiou a ekonomikou, vo svojej prezentácii ukázal, že ekonomický rast je takmer nemožný, ak zoberieme do úvahy stagnujúcu či dokonca klesajúcu spotrebu ropy. S týmto záverom súhlasil aj jediný z prednášajúcich ekonómov, profesor Jeff Rubin, autor knihy Prečo bude váš svet oveľa menší.
Na otázku autora článku, či je možné po ropnom zlome očakávať aj zlom vo svetovej populácii, jeho odpoveď znela v zásade „áno". Maximum svetovej ťažby ropy totiž znamená aj maximum svetovej globálnej produkcie, čo bude aktivovať spätné väzby, ktoré sa dotknú aj vývoja populácie.
