Poslanci vládnej koalície riešia už niekoľko mesiacov zložitý rébus - ako si znížiť platy tak, aby to vyzeralo, že si ich znížili, ale pritom k ich zníženiu nepríde. A keď aj áno, tak nie o avizovaných najmenej desať percent.
Robia tak napriek tomu, že koaličná rada sa už pred niekoľkými týždňami dohodla na tom, že čisté príjmy ústavných činiteľov, teda najmä poslancov a členov vlády, budú naviazané na výsledok hospodárenia krajiny. Čím väčší bude deficit, tým väčšia bude zrážka čistého príjmu a naopak.
Takto dohodu koalície prezentovali premiérka Iveta Radičová aj vicepremiér Ivan Mikloš, a to za priamej účasti predsedu KDH Jána Figeľa a podpredsedu Mosta-Híd Zsolta Simona, ktorí proti nej nevzniesli žiadne námietky.
Dve koaličné rady?
Dohodu však otvorene o niekoľko dní neskôr spochybnil poslanec Pavol Hrušovský. Oznámil, že koaličná rada má iba nejaký návrh, ale dohodnúť sa musia poslanci. Výdatne mu pritom sekundoval jeho kolega z Mosta-Híd László Solymos. A nezaostal ani Stanislav Janiš z SDKÚ, ani výrobca tabuliek Richard Sulík.
Inými slovami, akoby boli dve koaličné rady - na jednej sa zúčastnili členovia vlády a na druhej poslanci. Lenže bola iba jedna.
Vzopretie sa poslancov proti dohode koaličnej rady by mohlo byť aj sympatické - konečne by v krajine bol parlament, ktorý by kontroloval vládu a nie naopak. Konečne by volení zástupcovia mali navrch nad menovanými a koaličná rada by nanajvýš slúžila iba ako akási stranícka rada starších.
Skutočnosť je však iná - a keď ide o peniaze poslancov, ide bokom úplne všetko. Aj dohoda koaličnej rady, aj spochybnenie vedenia vlastných strán, aj mnoho iného.
Vhodnejší je dvojnásobok
Súčasný stav je teda taký, že členovia vlády by mali mať platy naviazané na hospodárenie krajiny. Poslanci ešte nevedia, aké by ich mali mať a spoločne s vládou si nevedia dať rady s platmi sudcov. Opäť inak - tri druhy ústavných činiteľov majú mať pre platy tri osobitné predpisy.
