Po štvrtom kongrese SMK sa v slovenskej tlači objavili rôzne interpretácie jeho výsledkov. Na jednu z nich reagoval aj predseda Bugár. Podľa neho „nie je vôbec pravda, že SMK je zvedavá len na voličov maďarskej národnosti“, lebo jeho strana má záujem o „všetkých voličov bez ohľadu na ich národnosť“. Samozrejme, že Bugárovi treba veriť, keď hovorí, že by SMK vôbec neprekážalo, keby ju volili aj iní ako maďarskí voliči. Problém je v tom, že štvrtý kongres strany pre to veľa neurobil, skôr naopak.
V rozhovoroch, ktoré Béla Bugár poskytoval pred rokom-dvoma, naznačoval, že jeho strana by mohla pred voľbami opustiť svoje teritórium - pohnúť sa z juhu na sever a prísť so svojou ponukou aj na územia, kde nežijú voliči maďarskej národnosti. Štvrtý kongres definitívne potvrdil, že v najbližších voľbách k tomu nedôjde. Naopak, na kongrese jednoznačne uspeli tí, čo žiadali, aby si „SMK zachovala svoj maďarský charakter“ a sústredila sa predovšetkým a najmä na „ochranu záujmov Maďarov žijúcich na Slovensku“. Aj predseda Bugár hneď po kongrese potvrdil, že SMK bude svoj volebný program i kampaň praktizovať len tam, kde doteraz. Strana zostáva na svojom „teritóriu“ nielen územne, ale aj mentálne a politicky, čo je práve to, o čo sa usiloval Miklós Duray.
