Svadba NATO a Ruska pripomína narýchlo ukované manželstvo, keď slečna svojmu miláčikovi tajnostkársky oznámi, že je v tom. Nechtiac otehotnela, a tak je jediným spôsobom zahladenia maléru okamžité zakúpenie obrúčok a čo najrýchlejší útek pred oltár. Čo tam po tom, že išlo o známosť krátku, že novomanželia nemali dostatok času na spoznanie sa, okrem občas dobrého sexu, a že keď raz túžba pominie, zväzok sa ocitne v núdzi a postupne sa rozpadne.
Aj takéto prirovnanie sa natíska v súvislosti s čudným a šokujúcim „manželským“ zväzkom NATO s Ruskom. Toto spojenie by bolo možné takmer bez väčšieho reptania požehnať, ak by sa nič iné robiť nedalo, lebo by vysvitlo, že Rusko otehotnelo demokraciou. O tom však možno hlboko pochybovať.
Ako vidno, niektoré manželstvá sa dajú uzatvárať za hocijakých podmienok: partnerka nemusí byť ani priveľmi tehotná, čo je síce z hľadiska prírody úkaz zvláštny a zasluhuje si Nobelovu cenu, ale partner jej môže uveriť. Je tiež možné, že ak sa po čase ukáže, že sa chcela iba vydať za slušného partnera s najonakvejšou výbavou, môže otehotnieť neskôr. Nemusí sa však prihodiť ani tento variant. Lenže v takom prípade už jestvuje iba jediná možnosť: novomanželia predsa len voči sebe zahoreli láskou nerozlučnou, a aj keď bezdetní, až do smrti zostanú spojení v priateľskom až kamarátskom zväzku. I tak še da…
