Občianska demokratická strana nastúpila definitívne zostupnú cestu zo svojho postavenia hlavnej pravicovej strany v Českej republike. Vo víkendových komunálnych voľbách prehrala po krajoch i vo väčšine veľkých českých miest.
Predovšetkým porážka v Prahe je pre občianskych demokratov posledným upozornením, že trpezlivosť voličov už vypršala. Na mafiánsko-korupčný štýl mnohých politikov tejto strany už nemajú ani jej niekoľkoroční priaznivci žalúdky a český štát a pokladnice radníc, dokonca ani tej najbohatšej pražskej, na to nemajú pravdu povediac v „pokrízovom" čase ani dosť peňazí.
Praha sa pod jednofarebnou vládou občianskych demokratov stala za štyri roky symbolom toho najhoršieho, čo sa môže v politike udiať. Zneužívanie verejných prostriedkov, mrhanie a plytvanie a v neposlednom rade i klientelistické praktiky, keď prestávalo byť v niektorých momentoch zrejmé, či ešte na pražskom magistráte vládnu politici, alebo či sú usmerňovaní lobistickými skupinami v ich pozadí.
Praha, hoci bohatá a na stredoeurópske pomery blahobytná, sa nestávala lepším miestom na život, ale miestom z roka na roka horším. Namiesto toho, aby bohaté mesto strážilo svoju zeleň, nechávalo parky, lúky a mestské lesy zastavať ďalšími a ďalšími developerskými projektmi, čo si za názov „bývanie v parku" mohli naúčtovať dostatočnú prirážku.
Mestská doprava, na pomery iných miest celkom slušná, sa nerozvíjala tam, kde by to bolo najlacnejšie a najúčelnejšie, ale projekty sa vyberali podľa toho, ako vyhovovali stavebným firmám ovládajúcim z pozadia magistrát. Zatiaľ čo nových električkových tratí sa postavil kilometer a o budovaní siete koľajového S-bahnu, teda povrchového metra, sa len hovorí, pod zemou, v tuneloch metra i vnútorného okruhu sa míňali desiatky a desiatky miliárd.
Úroveň púťovej atrakcie
V najviac zarábajúcom pražskom odvetví, ktoré dnes živí desaťtisíce, ak nie viac Pražanov, teda turistickom ruchu, sa za posledné štyri roky neurobilo vôbec nič. Najnavštevovanejšie pražské ulice sú stále na úrovni lacných púťových atrakcií, prehliadkou nevkusu a rôznych spôsobov okrádania miliónov návštevníkov Prahy. Taxikármi, s nimi akoby nikto nemohol a nechcel nič urobiť, počnúc a mizernou úrovňou väčšiny predražených kultúrnych ponúk nekončiac.
