Skôr je to inšpirácia nápisom na hrobe Jesseho Jamesa, ktorého od chrbta zastrelil ktosi, „kto si nezaslúži byť tu menovaný".
No dotyčný aj bez mena zanecháva za sebou megalomanské stopy. Rovno v bezprostrednej blízkosti parlamentu. A ten napriek istej sorte „reprezentantov ľudu", vyšľachtenej dlhoročnou naivitou nepoučiteľných voličov, považujem predsa len za symbol demokracie. Zrodenej zo vzdoru proti systému, ktorému oddane, hoci nie nezištne slúžil práve on. Je to stále prefíkaný starý vlk, ktorý si už peknú chvíľu značkuje revír - tesne pri košiari.
Neopúšťa ho lovecký inštinkt, ktorý ho vždy ženie do blízkosti moci. Tej včerajšej sa odvďačil obrovskou hlavou súdruha Lenina, ktorou chcel „vyjadriť celý vesmír, teda vlastne naraz všetko".
Dnes na reprezentačnej výstave rovno na Hrade ponúka inovovaný sortiment. Povedzme Štefánika (mimochodom, stvárneného dosť „darwinovsky": dlhé ruky, krátke nohy), ktorý odvážnym presunom československých légií cez revolučné Rusko spôsobil nejednu vrásku práve na impozantnom čele geniálneho vodcu proletariátu. „Tvorivý vývin" podľa logiky, že najvhodnejším riaditeľom Múzea SNP by bol generál Höffle.
