Hrozná kolaterálna škoda, týmito slovami musia chtiac-nechtiac reagovať predstavitelia katolíckej a evanjelickej cirkvi v Nemecku na najnovšie návrhy nemeckých politikov.
Sociálni demokrati, zelení, ale aj liberáli v sebe nanovo objavili laického ducha a pod vplyvom multikulturalizmu a debaty o islame žiadajú prehodnotenie postavenia i kresťanských cirkví v Nemecku. Lebo riešiť pozíciu jedného náboženstva sa nedá bez toho, aby sa neposúdilo postavenie iných.
Koniec priateľstva
Zásadná požiadavka kritikov je vymazať z nemeckej ústavy úzus o kresťansko-židovských koreňoch a tradícii. Z verejných priestorov, súdov, úradov, škôl, nemocníc odstrániť kríže, na štátnych univerzitách zastaviť výučbu kňazov, cirkevné dane nevyberať štátom a zrušiť všetky dotácie, vyučovanie náboženstva na školách nahradiť etikou.
Skrátka, urobiť všetko preto, aby sa pretrhla pupočná šnúra medzi štátom a cirkvou, a tým ukončila úmorná debata aj o islame, lebo ako vravia liberáli, v Nemecku sa už priveľa hovorí o náboženstvách a primálo o republike.
Čo všetko spadá do debaty o republike, definovať zabudli, nuž ich kritika neznie zle, navyše laicizmus je sen mnohých moderných spoločností.
Priamočiary pokus o modernosť sa však celkom vydariť nemusí, a to nie len preto, že by sa niektorí kresťanskí demokrati predsa len zľakli konfliktu s veriacimi a debatu pribrzdili.
Obe kresťanské cirkvi v Nemecku strácajú členov, takže davov smutného voličstva sa veľmi báť netreba. Skôr sociológovia opatrne kladú otázku, čo to urobí so spoločnosťou, ak sa uprace s cirkvami.
