Dostal som knižku z výpredaja mestskej knižnice. Široko-ďaleko mi nik neveril, čo v nej je. Nečudo, v čase kdejakých Vinciho a iných kódov, ktoré sa pretekajú v produkcii lacných naleštených bludov. Ide o interwiev s Michelangelom. O skutočnú sériu rozhovorov s geniálnym sochárom, maliarom, architektom.
Je to spis, ktorý dal dokopy vtedajší portugalský maliar. Jeho panovník ho vyslal na sedem rokov do Ríma na skusy, aby po návrate v ich zabudnutom kráľovstve na kraji sveta zaviedol spôsoby vyššej krásy.
Stretnutia bývali na pôde kláštora, kde tamojšia markíza pestovala akýsi literárny salón. Maliar kládol otázky, Michelangelo zoširoka odpovedal, a tiež naopak. Išlo najmä o umenie, starých majstrov,... no dôkladnej analýze podrobili aj ceny umeleckých diel, honoráre, konkurenciu, plnenie termínov.
Je to pútavé čítanie, úžasný dobový jazyk, opisy interiérov, odevov, ulíc, kostolov. Opis jednej absencie autora hovorí o tom, ako ho v inom „salóne" prehovorili, aby zostal. Čitateľ nadobudne dojem akejsi osobnej účasti, nahliadnutia cez oponu času ako v Herzovom filme Panna a netvor.
Pripomeňme, že takéto salóny žili v Paríži ešte v čase M. R. Štefánika. Práve do takejto vybranej a vplyvnej spoločnosti uviedol T. G. Masaryka. Išlo tiež o kultúrnu, vedeckú i politickú diplomaciu, ktorej výsledky poznáme.
