Môj priateľ Liu Siao-po dvadsaťjeden rokov pred Nobelovou cenou za mier.
Tento článok bol pôvodne napísaný v polovici mája 1989. Bol som vtedy v New Yorku a práve som dostal správu, že Liu Siao-po je medzi ľuďmi pozatýkanými po masakre 4. júna.
Bol som mladý a všetko bolo ľahšie. Čo som vtedy napísal, mi teraz pripadá lacné, ničím nekryté. Koncom roku 1993 som sa vrátil do Pekingu, to už bol Liu Siao-po znovu na slobode, a odvtedy sme často spolupracovali, no tento článok som mu nikdy neukázal.
V roku 2000 ma zatkli a deportovali. V exile som potom založil nezávislý čínsky PEN klub, s pomocou Liu Siao-po v Pekingu a s Mengovou pomocou v Bostone. Keď sa roku 2004 Liu Siao-po stal predsedom, jeho rola v Číne začala byť čoraz významnejšia. Mali sme aj plno názorových rozdielov a prežili sme spolu aj množstvo sklamaní.
