v praxi to nefunguje.
A vraj „ženy sú hodné rovnakej úcty ako muži (...) ešte oveľa väčšej, ale o tom nie je rodová rovnosť". To teda naozaj nie je. Predstava bližšie nedefinovanej úcty namiesto spravodlivosti a rovnosti je dosť obskúrna.
Autor týchto myšlienok tvrdí, že rodová rovnosť nie je oblasťou ako financie, školstvo či kultúra, ku ktorým sa dá pristupovať rôzne. To je fakt. Rodová rovnosť by mala prestupovať všetky oblasti ako ich samozrejmá súčasť. Autor ďalej píše, že rodová rovnosť je agendou ľavice.
Aj v tom sa s ním dá do istej miery súhlasiť, akurát nevedno, prečo sa snaží ľavicovosť prisúdiť aj minulej vláde. Veď čo mala Ficova vláda spoločné s európskymi ľavicovými tradíciami druhej polovice 20. storočia? Nič, zato populizmu sovietskeho typu bolo hojne.
Už sme tu mali vlády, čo sa hlásili k pravici aj k ľavici, a všetky mali spoločné jedno: z rodovej rovnosti sa vysmievali, ignorovali ju, prípadne dôsledne kamuflovali.
Áno, je pravda, že ministerka Tomanová presadila Radu vlády pre rodovú rovnosť na ministerstve sociálnych vecí. Zástupkyne feministicky a ľudskoprávne orientovaných mimovládok tam dlho a márne mrhali sily, kapacity a know-how.
