Ak sa šéf SaS Richard Sulík zase raz nemýli alebo zle neinterpretuje situáciu a je teda naozaj pravda, že nomináciou Dobroslava Trnku zo strany SDKÚ prišlo k porušeniu dohody vládnej koalície, potom je situácia v nej oveľa vážnejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Nie je predsa normálne, keď jeden koaličný partner - Béla Bugár - avizuje začiatok konca koalície. Nie je normálne, keď druhý koaličný partner - Pavol Hrušovský - hovorí o vážnom prielome do jednoty koalície. A nie je predsa normálne, keď tretí koaličný partner - Richard Sulík - verejne vyhlási, že prišlo k porušeniu dohody podaním kandidátky Dobroslava Trnku poslancom SDKÚ Janišom.
Bez ohľadu na to, že zatiaľ žiadny z koaličných partnerov jeho slová nepotvrdil. A bez ohľadu na to, že šéf SaS neprotestuje aj proti kandidátovi, ktorého navrhla poslankyňa Dubovcová.
Keď Sulík oznamuje, že „poslanci nemali voľnú ruku pri podávaní kandidátov na voľbu generálneho prokurátora, tak ako to tvrdil Mikuláš Dzurinda, a že tým prišlo k porušeniu dohody, ktorá vznikla na predposlednej koaličnej rade", potom by to malo platiť pre obe kandidatúry podané poslancami SDKÚ. Nielen pre Janišovu.
Bumerang
Aj keď tá je, vďaka nominantovi, stredobodom záujmu. Oprávnene. Vyjadrenie premiérky Radičovej bolo v tejto súvislosti presné: „Pochybnosti skôr vyvoláva nie to, čo doriešil, ale to, čo nedoriešil."
V niektorých prípadoch možno povedať, že to vyzerá aj tak, akoby nerobil nič. Čo bol kedysi dôvod na odvolanie z funkcie, o ktorom by mohol rozprávať Ivan Gašparovič - toho pre ničnerobenie odvolal z funkcie prezident Václav Havel. No bolo to v štáte, ktorý už dnes neexistuje.
Ak je interpretácia Richarda Sulíka správna, potom mlčanie, čakanie či ničnerobenie premiérky Radičovej sa jej časom vrátia ako bumerang. Podobne ako jej iniciatíva a návrh na zúženie imunity, ktorý je jej osobnou prehrou, keďže s ním vyrukovala len preto, lebo sa stala predsedníčkou vlády.
