V stredu 3. novembra budeme v parlamente voliť generálneho prokurátora. Na voľbu sa sústredila neobvyklá pozornosť mediálnych a politických elít a ich verdikt je jasný. Dobroslav Trnka predstavuje pre nich v lepšom prípade slabosť, v horšom otvorené zlo.
V koalícii a v médiách sa v rýchlom slede striedajú alternatívne mená. Najpodstatnejšou vlastnosťou sa zdá byť netrnkovstvo. Hľadá sa bohatier, ktorý skolí draka politickej korupcie a organizovaného zločinu.
Niečo ma na tomto príbehu ruší. Verejne som oznámil, že budem voliť Jána Hrivnáka navrhnutého mojou kolegyňou Janou Dubovcovou. Pamätám si však očakávania, ktoré sprevádzali voľbu pána Trnku v roku 2003. Aj on mal byť liekom na neduhy politickej korupcie. Čo sa stalo? Budeme na jeseň 2017 opäť so zveseným nosom hľadať ďalšieho bohatiera?
Adepti na hrdinu
Voľba generálneho prokurátora je príkladom našej viery, že nevyhnutným a postačujúcim liekom na mafiánsko-politické neduhy spoločnosti je hrdina bez bázne a hany. Na podobný titul už ašpirovali napríklad Jozef Šátek, Vladimír Mitro, Vladimír Palko, Ivan Šimko či Ján Mojžiš.
Zdá sa vám to dnes smiešne - alebo si pri niektorých menách už ani neviete spomenúť, o koho išlo? Dnes je na vrchole slávy a rešpektu slovenský „Cattani" - Jaroslav Spišiak. Čo o ňom budú písať o štyri roky?
Na čom zlyhávajú výber a následné správanie bohatiera? Ak si myslíte, že nominácie sú výsledkom dlhých a uvážlivých postupov vnútri jednotlivých politických zoskupení či odbornej verejnosti, že potenciálni kandidáti prechádzajú pred ich zverejnením nejakým vypočutím politikmi, že niekto skúma ich minulosť, intelektuálne či riadiace schopnosti, že musia predložiť detailnú víziu svojich plánov a reforiem... tak sa škaredo mýlite.
Povedzme však, že vďaka dlhoročnej skúsenosti či vynikajúcej intuícii politici vytiahnu z klobúka toho správneho bohatiera. Môžeme sa tešiť na to, ako sa spoza mreží budú na nás pozerať najväčší tunelári, oligarchovia či nájomní politici? Skôr nie a dôvodov je hneď niekoľko.
Nikto totiž nevie odhadnúť, čo s ním spraví úrad typu generálneho prokurátora. Absolútna moc korumpuje absolútne a generálny prokurátor je takmer absolútnym vládcom nad tým, čo pôjde a čo nepôjde na súdy.
Zároveň tlaky politikov, oligarchov a iných záujmov nadobudnú intenzitu, ktorá nemá na iných úrovniach obdobu. To, že menovaný bol solídny prokurátor na nižšej úrovni, tak nie je zárukou toho, aký bude na najvyššej stoličke.
