Už za svojich čiernobielych čias vysielala len uniformovanú poslušnú nudu, občas predelenú odvahou.
Ostatných 20 rokov sa síce ponuka podstatne spestrila, no cenou za to je päť minút mozgobúšenia každú polhodinu a programy vyrobené súkromnou televíziou pre dôsledne spriemerovaného papučového diváka.
Verejnoprávnej sa najvýraznejšie zmenilo logo, inač pôsobí ako repríza zašlých čias obsahom, formou a väčšinou aj manažmentom.
No ešte aj ten najpriemernejší divák, ktorému bezvýhradne neprekáža žiadny obsah, ak sú v ňom poriadna šou a silné emócie, máva pravidelne dôvod byť naštvaný. Raz, keď mu štát cez nastrčenú firmu búcha na dvere exekúciou za koncesionárske poplatky, inokedy, keď sa pokúša pochopiť princíp spojenia elektrickej zástrčky a platby za televízne vysielanie.
Dokonca aj tí šťastnejší, čo bývajú v dosahu kábloviek alebo majú strechu ozdobenú satelitom, vedia, čo je to ťahať za kratší kábel. Počet nahnevaných blogov na tému UPC alebo Digi TV je porovnateľný s tými o bankách alebo mobilných operátoroch.
