Rozmanité hodnotenia činnosti vlády Ivety Radičovej počas prvých sto dní jej existencie sústredili pozornosť na výkon moci novej vládnej koalície.
Na pozadí názorov expertov a novinárov frekvenciou hodnotiacich úsudkov vynikali predstavitelia najväčšej opozičnej strany. Čo teda „think-tank" menom Smer vyprodukoval, akou analýzou sa blysol? Aký typ vecnej a programovej oponentúry predviedol?
Zdá sa, že pokus dodať Smeru ďalšiu tvár - popri verejne prezentovanej tvári politickej strany a starostlivo skrývanej tváre ekonomicko-záujmového zoskupenia, zacieleného na získanie moci s cieľom ovládnutia verejných zdrojov ešte aj tvár akéhosi „mozgového trustu" - sa príliš nevydaril. Plytké a zavádzajúce argumenty, účelová selekcia, logické nezrovnalosti a fádne podanie - pre toto všetko bolo hodnotenie, ktoré Smer dal prvým sto dňom vlády, prepadákom.
O tom, že hodnotenie Smeru bude tvrdé a kritické, nepochyboval vari nikto, ale to, že bolo z odborného hľadiska až také úbohé, predsa len prekvapilo. Na jazyk sa tlačia otázky: A to práve tento „manšaft" viedol krajinu celé štyri roky? A trúfa si na ďalšie volebné obdobie?
A čo opozícia?
To, čo vykonala vláda Ivety Radičovej, vieme aj vďaka nedávno publikovaným analýzam a komentárom. A čo opozícia? Čo tá, najmä jej avantgarda Smer, robila počas prvých sto dní Radičovej vlády? Tu je obraz ešte tristnejší, než pri letmom pohľade na „analytické" výstupy Smeru pri príležitosti stodňového „jubilea" vlády.
Poslanci Smeru predložili na štyroch schôdzach parlamentu, ktoré sa zaoberali legislatívnou tvorbou, šesť návrhov noviel. Z celkového počtu legislatívnych návrhov, podaných v tomto volebnom období do parlamentu (bolo ich dokopy 84), to tvorí iba 7,1 percenta.
Trochu málo na stranu, ktorá, ako prezrádzali úniky o vnútorných diskusiách vo vedení Smeru, sa chystala vládnuť v krajine (so zarátaním dvoch funkčných prezidentských období pre Roberta Fica) najmenej ďalších 14 rokov.
O čo chudobnejšie vyzerala činnosť, pre ktorú voliči Smeru delegovali jeho zástupcov do parlamentu, o to bujnejšie aktivity vyvíjala táto strana na poli boja s vládnou koalíciou. Pokiaľ ide o nastavenie Smeru na konfrontáciu s vládou, tu niet čo sebadeklarovaným „sociálnym demokratom" vyčítať - ich presvedčenie o potrebe nastolenia „silného sociálneho štátu" (aj v klientelisticko-tunelárskom podaní „a lá Slovensko 20062010") je rovnako legitímnou ponukou na politickom trhu, ako nimi zatracované „neoliberálne reformy krajne pravicovej vlády".
