Niet nijakých pochybností o tom, že premiérke Ivete Radičovej naozaj záleží na stabilite vládnej koalície. Zreteľne to preukázala napríklad v kauze hayekovci, ale aj v iných prípadoch.
Takže keď oznámila, že ak sa nezmení osoba generálneho prokurátora, bude potom zvažovať ďalšie pôsobenie vo funkcii predsedníčky vlády, vyvolalo to značný rozruch. Aj preto, lebo pred sviatkami vyhlásila, že by nešla až tak ďaleko, ako je uvažovanie nad demisiou a s novinkou demisie prišla až po nich.
Buď ja, alebo on
Hoci jej vyjadrenie pripomína vyjadrenie „trochu tehotná". Zvažovanie znamená iba zvažovanie, nič viac a nič menej. Iveta Radičová však na otázku, či to znamená, že by zložila funkciu premiérky, odpovedala už jednoznačnejšie: trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne. A to je už iná káva, hoci opäť neznamená nič viac a nič menej ako to, že poslanci SDKÚ sa zaviazali, že nebudú hlasovať za kandidáta Dobroslava Trnku.
Systém práce buď ja, alebo on nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Takého predsedu vlády sme tu už mali. A nebol to Robert Fico - ten pracoval systémom buď ja, alebo voľby. Ak sa teda premiérka vracia k systému vládnutia spred roku 1999, musí mať na to dôvod.
Tým je okrem iných aj „autorizácia" pozoruhodného straníckeho kompromisu - v súboji medzi Dobroslavom Trnkom, ktorého navrhol poslanec Janiš, a Evou Mišíkovou, ktorú premiérka opakovane a verejne podporila, totiž vyhral kandidát Ján Hrivnák. Toho zase navrhla poslankyňa Jana Dubovcová.
Všetci môžu byť spokojní
Odtraumatizovanie poslancov SDKÚ, ktorí pár hodín pred voľbou nevedeli, koho majú voliť, sa teda podarilo a každý môže byť spokojný - premiérka preto, lebo zostáva premiérkou. Predseda strany preto, lebo si zahral hru, ktorej výsledkom je posilnenie jeho vedúcej úlohy v strane.
