Iveta Radičová zostáva na koaličnej rade len piatym kolesom na voze. Koaliční partneri dostali jasný signál, že dôležité veci treba riešiť s Mikulášom Dzurindom.
Keďže zmeny na poste predsedu politickej strany sa avizujú u kresťanských politikov vopred, nikoho nemohlo prekvapiť, že Mikuláš Dzurinda sa stal opäť predsedom SDKÚ. Napokon, iný kandidát ani nebol.
Iveta Radičová tak zostáva iba predsedníčkou vlády.
Piatym kolesom na koaličnom voze, ktorý podľa Koaličnej dohody pohli štyri strany, zastúpené ich predsedami. Príučka, ktorú dostala v súvislosti s prvou a neúspešnou voľbou generálneho prokurátora od predsedu a vlastnej strany, by jej mohla napomôcť , aby si to uvedomila. Šéfom je Dzurinda a basta.
Hru s voľbou prokurátora zahral naozaj dobre. Do komisie vyslal novú protežantku Luciu Žitňanskú, ktorej jedinou úlohou v nej bolo mlčať ako partizán. Doslova a do písmena. To, čo Dzurinda hrá, nevedela ani premiérka, ktorá, ako sa ukázalo neskôr, naivne predpokladala, že keď sa tri strany zhodli na nominácii Evy Mišíkovej, nemal by to byť problém ani pre štvrtú. Obzvlášť, keď je aj jej podpredsedníčkou a je viac ako iba isté, že s ňou tri strany nomináciu pred podaním konzultovali. Preto jej vyjadrila aj verejnú podporu. Politika sa inak robí a inak vyzerá.
Lenže práve to bol problém. Bolo totiž úplne jedno, koho tri strany nominovali, pretože SDKÚ by „slobodne" preferovala aj tak iného nominanta, resp. žiadneho. Teraz to vyšlo na Jána Hrivnáka, ale keby tri strany nominovali jeho, niet pochybností o tom, že SDKÚ by ho nepodporila. Pretože o zvolenie pána všetkých prokurátorov išlo maestro Dzurindovi až v poslednom rade. V tom prvom išlo o neho a jeho stranu, teda o to isté.
