Krátky slovník slovenského jazyka charakterizuje nudu ako „nepríjemný pocit (prázdnoty, otupenosti) pri nedostatku činnosti". Ak však vezmeme do úvahy, že slovo nuda sa často v hodnotiacom dosahu spája s tým, čo ju vyvoláva, potom sa nuda nevzťahuje iba na subjekt a jeho „nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti", ale aj na povahu objektu, ktorý je zdrojom nudy.
A práve v tomto zmysle môže mať slovo nuda veľmi protirečivý charakter. Badať to najmä v tých oblastiach, ktoré majú programovo komunikačné zameranie.
Patrí k nim aj umenie, špeciálne literatúra. Jej náročná povaha, vyplývajúca z nedopovedanosti a náznaku, z komplikovanosti, zodpovedajúcej zložitosti stvárňovaného sveta, z jej fiktívneho charakteru, rozličných inverzných a iných operácií, ktoré sa nezaobídu bez dotvárajúcej čitateľskej spoluúčasti, to všetko môže u človeka, očakávajúceho pri dotyku s literárnym textom predovšetkým zábavu a rozptýlenie, vzbudzovať pocit nudy.
Ten istý pocit sa však môže dostaviť aj u pripraveného čitateľa vtedy, keď zložitosť literárneho textu nemá svoj naozajstný, funkčný látkový a výpovedný podklad, ale je iba dobre maskovanou kamuflážou, podvodom svojho druhu.
Náročný typ literatúry i jeho fingovaná odnož má svoj protipól v literatúre zábavnej a populárnej, s ktorou sa vzhľadom na široký okruh záujemcov často spájal, najmä v období, keď ešte nehrala takú úlohu ako dnes televízia a internet, aj prívlastok „masová".
