vózny. Šiel som totiž vlastným autom.
Po troch dňoch bola však moja skúsenosť celkom odlišná: Taliani jazdia nad všetky moje očakávania rozumne, pomalšie, bezpečne. Mojou destináciou bola Verona, takže keď som opisoval kamarátovi, akí sú Taliani dobrí vodiči, povedal: "Bol si iba v severnej časti Talianska, juh je totálne odlišný. Z jedného krátkeho výletu nemôžeš posúdiť, akí sú Taliani vodiči."
Na Slovensku som už osem rokov a môj názor na slovenských vodičov sa, žiaľ, nemení. Medzi spôsobom jazdy nie je takmer žiaden regionálny rozdiel, autá s bratislavskou značkou jazdia ešte o čosi rýchlejšie ako iné. A všeobecne platí, že vodiči v drahších autách sú arogantnejší, čo je v Japonsku práve naopak.
"Prečo sú japonskí vodiči opatrní a ohľaduplní?" pýtal sa ma kamarát. Jedným z dôvodov je iste aj fakt, že na japonských diaľniciach je povolená rýchlosť iba sto kilometrov za hodinu. Vždy, keď sa teraz vraciam do Japonska, mám pocit, že autá jazdia veľmi pomaly.
Pred vyše dvadsiatimi rokmi dokonca museli mať autá namontovaný alarm prekročenia rýchlosti. Keď ste prekročili rýchlosť na stopäť kilometrov za hodinu, začalo to v aute pípať a neskončilo, až kým ste neznížili rýchlosť. Keďže zahraničné firmy importujúce autá do Japonska sa sťažovali, že im tieto rýchlostné alarmy predražujú výrobu, toto nariadenie sa zrušilo.
