Právo participovať na riadení spoločnosti dostala bez zápasu len Alžbeta II. Ostatné ženy si ho musia vybojovať. FOTO - TASR
Ženy bojujú o svoje ľudské práva od nepamäti. Bojujú jednak o rovnosť s mužmi - napríklad o rovný prístup k všetkým povolaniam, zamestnaniam a postaveniam v nich, aj k všetkým voleným funkciám, k všetkým druhom štúdia, o rovnakú mzdu za rovnakú prácu a pod. A jednak o svoje špecifické skupinové práva, ktoré vyplývajú z ich zvláštneho postavenia v rodine a spoločnosti.
Pokiaľ ide o politické práva, najväčší zápas ženy zvádzali a doteraz zvádzajú o svoju participáciu na riadení spoločnosti a teda predovšetkým aj o svoje volebné právo. Tento zápas v masovo organizovanej podobe prebieha od začiatku minulého storočia. České a slovenské ženy získali volebné právo hneď po vzniku Československej republiky, čím sme sa vtedy zaradili medzi svetovú špičku. Podobne ako v iných krajinách sa však toto právo u nás realizovalo iba ako právo voliť, t. j. ako tzv. aktívne volebné právo. Za ním značne zaostávalo pasívne volebné právo žien, t. j. právo byť volené do politických funkcií. V mnohých krajinách sveta sa postavenie žien postupne zlepšovalo a v tých najprogresívnejších z nich (napríklad vo Švédsku) sa už ženy blížia k zastúpeniu primeranému ich počtu, t. j. k 50 %.
