Ernest Valko bol absolútny frajer. Skutočný macher. Tak ako sedeli jeho na mieru šité obleky a vyleštené topánky, tak brilantne a dôsledne sedeli veci v jeho hlave. Jeho právnické znalosti boli značkou. Jeho rady šité na mieru.
Ernest Valko svietil. Kričal do ďaleka. Parádne, s noblesou. Kolovali o ňom vždy skvelé historky. Vraj bol nočnou morou sudcov. Vyhrával všetko. S úsmevom hochštaplera tie sivé eminencie namotával na svoje pestované prsty s dokonalou manikúrou a odrovnával ich ako muchy.
Jeho právnická genialita bola všeobecne známa a cenená. Všeobecne známe bolo aj to, že nezištne a rád pomáha druhým. Bol všade, kde išlo o princíp, o spravodlivosť. Bol to filantrop.
Tento výnimočný človek zažil príbeh hrdinu z veľkého filmu. Uličník, karatista, ktorý má sen o právnom štáte a dotiahne to až na samú špičku. Self-made-man, akých je na Slovensku zopár. A preto Ernest Valko tak svietil. A preto musel zhasnúť.
Teraz, keď sa príbeh uzavrel, to všetko dáva ešte krikľavejšie kontúry. Ernest Valko bol odstránený ako ten najkrikľavejší kôň v hre. A to je dnes jasné každému, kto sa neživí senom.
