Združujú predovšetkým zdatných bojovníkov a ostrieľaných veliteľov. Je ľahostajné, pod akou zástavou bojovali včera. Hlavne, aby boli dostatočne tvrdí a bezohľadní.
Nijakí váhaví intelektuáli. Myslenie je tu skôr na závadu, treba sa držať zvučných povelov a do úmoru skandovať sugestívne heslá. Na čele zlatoústy demagóg, ktorý strhuje davy. A tak je to v poriadku. Aspoň stále vieme, na čom sme.
Komplikovanejšie je to na demokratickej strane spektra. Tu by sa mal logicky tlačiť celý zvyšný národný potenciál múdrych, tolerantných, a voči demagógii odolných poctivcov, z ktorých je radosť zostavovať vládu či poslanecký klub a realizovať demokratické predstavy o spoločnosti. Učinená Arkádia.
Žiaľ, v praxi to akosi nefunguje. Nie, že by sa tí slušní a schopní medzi nami nevyskytovali, ale kormidelníci strán si ich nie a nie všimnúť. Ako bludičky v močiari ich lákajú celkom iné zjavy. Niektorí z nich ani čo by občas boli - ako by povedal môj nezabudnuteľný šéfredaktor Juraj Špitzer - priam hovnom torpédovaní do čela.
