Boj o prokurátora nie je bojom o Dobroslava Trnku. Nie je ani odsúdením, „nie za to, čo urobil, ale za to, čo neurobil" (premiérka Radičová). Veď za to, čo sa nestalo (šetrenie financovania SDKÚ a Smeru, obskúrne nahrávky...) Trnka vyhovoval. Boj o prokurátora nie je ani bojom „za vymožiteľnosť práva".
Boj o prokurátora je dôsledkom partokracie na Slovensku. Partokracia, plodina pomerného volebného systému, je vláda politických strán v mene svojich straníckych záujmov.
Záujem krajiny a záujem ľudu je preto mimo. Nie je náhodou, že napriek inej tradícii uhorskej, ergo slovenskej, sú strany, ktoré volajú po zmene ústavy. Nezávislú prokuratúru chcú podľa českého vzoru zbaviť nezávislosti a podriadiť ministerstvu spravodlivosti.
Celá debata o zmene na štátne zastupiteľstvo znamená, že dozor nad zákonnosťou by podliehal exekutíve, t. j. bol by v rukách vládnucich politikov. Kto neverí, nech beží do Česka a opýta sa, ako funguje či nefunguje štátne zastupiteľstvo.
Znášanie vajec
Záverom mnohých debát mnohokrát odznelo, že „systém je koniec koncov vždy o ľuďoch". Čo je asi taký poznatok, že znášanie slepačích vajec je o sliepkach. Všetky spoločenské systémy sú „o spoločnosti", teda o ľuďoch. Staršie systémy vedia, poznajúc ľudské slabosti, že podmienkou maximálne možného fungovania každého systému je „check and balance" - kontrola a rovnováha. Čím viac nezávislých pilierov, tým lepšia rovnováha.
