Pre väčšinu straníckych šéfov nie je ľahké sledovať, ako preferencie ich ratolestí klesajú. Angela Merkelová, šéfka nemeckých kresťanských demokratov, touto skúsenosťou práve prechádza. Jej vládne obdobie je spojené s mnohými problémami a voliči vidia veľa dôvodov na zlosť a sklamanie z CDU.
V takej chvíli, ak strane ide o krk, sa musí predseda buď ponúknuť na post generálneho prokurátora, alebo pomôcť strane nanovo sa definovať. Verejnosti ukázať, prečo je jeho strana pre spoločnosť nevyhnutná. Žiadna ľahká úloha, zvlášť ak sa nenapĺňa pravidelne.
Oprášené C
CDU má za sebou rozhodujúci republikový snem. Merkelová na ňom vystúpila sebaisto a vo svojej reči sa odvolala na toľkokrát zabudnutú kotvu strany, na C. Ako vyhlásila, Nemecko nemá veľa islamu, Nemecko má málo kresťanstva a kresťanskí demokrati sa musia postarať o jeho oživenie.
Teoreticky zvládnuteľná požiadavka, veď kto už má oživiť kresťanstvo, ak nie kresťanskí demokrati. Prakticky však tento pokus o oživenie vyzerá inak, v tíme chýbajú nadšenci. No i za hranicami strany pôsobí riskantne, zvlášť v čase, keď CDU tvorí koalíciu s liberálmi, ktorí chcú úplnú odluku od cirkvi.
Rovnako neisté je, do akej miery na ponuku naskočí volič. CDU nemala politiku, ktorá by dôsledne tematizovala kresťanské hodnoty, otvorené teda ostáva, cez čo sa dá kresťanstvo v politike dnes realizovať? Názory Merkelovej a voličov sa rôznia. Mnohí vláde vyčítajú sociálny chlad, treba teda začať solidaritou s nezamestnanými?
