Zostáva výlučne hanbou vládnej koalície, že nedokázala nájsť zhodu na zvolení generálneho prokurátora už v prvých voľbách, pričom nemožno zabudnúť ani na neobvyklý spôsob obštrukcie, ktorú v parlamente zvolila vládna SDKÚ.
Ak analyzujeme všetky okolnosti, vyjadrenia, spôsoby a postupy tejto strany, výsledok je len jeden - tým, kto hatí voľbu generálneho prokurátora, je jej predseda Mikuláš Dzurinda.
Indícií je dosť
Odpovedať na otázku prečo, si musí každý sám - isté je, že indícií vedúcich k správnej odpovedi je viac ako dosť. Jedna z nich je v obľúbenom zdôrazňovaní Mikulášom Dzurindom, že generálny prokurátor nemôže nijako ovplyvniť či zasiahnuť do vyšetrovania podozrivého financovania SDKÚ.
„Celé týždne dávame na stôl dôkazy, že pán Trnka nemá na náš príbeh nijaký dosah," opakoval Mikuláš Dzurinda až dovtedy, kým sa neukázalo, že generálny prokurátor príbeh SDKÚ môže nielen ovplyvniť, ale aj do neho zasiahnuť.
Tak je totiž nastavený systém. Zákon už v úvodnom ustanovení hovorí, že prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Dodávam, že ide o podriadenosť a nadriadenosť absolútnu.
To, že generálny prokurátor nemôže dávať špeciálnym prokurátorom príkazy tak ako ostatným, teda že nemôže vydať príkaz napríklad na to, aby sa nezačalo trestné stíhanie či nevznieslo obvinenie, je eliminované nielen tým, že špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie prokurátorovi generálnemu. Ale aj tým, že prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť iba taký prokurátor, ktorého vymenuje generálny prokurátor. Inými slovami - generálny prokurátor nemá dosah na vyšetrovanie, ale má dosah na prokurátora.
