Čínsku vládu musí hrozne rozčuľovať, keď vidí, ako Nobelove ceny putujú k tým nesprávnym Číňanom.
Svetová sláva
Prvým zlým Číňanom bol Kao Sing-ťien, kritický dramatik, výtvarník a románopisec, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru roku 2000, keď žil v parížskom exile. Posledným je Liou Siao-po, literárny kritik a politický komentátor, ktorý získal tohtoročnú Nobelovu cenu mieru, zatiaľ čo si odpykáva trest odňatia slobody za „podvracanie" komunistického režimu. Keďže dalajláma nie je čínsky občan, nebudem sa venovať jeho Nobelovej cene mieru, hoci tá zrejme vládcov Číny rozčúlila zo všetkého najviac.
Napriek tomu je reakcia čínskej vlády na Liouovu Nobelovu cenu mimoriadna. Namiesto aby prejavila povýšené pohŕdanie či oficiálne mlčala, spustila obrovský krik, zúrivo protestovala proti intrigám, ktoré majú za cieľ oslabiť Čínu, a uvrhla do domáceho väzenia desiatky významných čínskych intelektuálov vrátane Liouovej manželky Liou Sia. Absolútne bezmocný a doteraz úplne neznámy intelektuál získal nielen svetovú slávu, ale naraz je omnoho slávnejší aj uprostred samotnej Číny.
Spojme si to s tým, ako Čína pre zopár neobývaných ostrovov medzi Taiwanom a Okinawou šikanuje Japonsko blokádou vývozu kovov zo vzácnych hornín, ktoré sú pre japonský priemysel nepostrádateľné. Človek sa musí pýtať, prečo je Čína vo svojich zahraničných vzťahoch taká hrubá. Na pozadí obratnosti čínskej diplomacie za pár posledných desaťročí táto taktika hrubej sily bije do očí ešte viac. Japonsko, svojho starého vojnového nepriateľa, Číňania opakovane vyšachovali - a Južnej Kórei a juhovýchodnej Ázii dávali priateľským potľapkávaním pocit relatívnej spokojnosti s rastúcou mocou Číny.
Pod vplyvom terajšieho násilníckeho správania Číny sa však ázijské názory menia. Ako o tom zrejme svedčí vrúcne privítanie, akého sa dostalo Hillary Clintonovej počas jej okružnej cesty po Ázii, dokonca aj v komunistickom Vietname, obyvatelia juhovýchodnej Ázie sa zo strachu z Číny veľmi radi budú držať Pax Americana. Ďalšie ázijské krajiny to zrejme bude ťahať bližšie k Japonsku, jedinej alternatíve Spojených štátov ako protiváhe k ríši stredu. To predsa Čína nemôže chcieť.
Tak prečo je potom Čína taká nepríjemná?
Najľahšie východisko
Jedno z možných vysvetlení znie, že je trocha spitá svojím novým postavením veľmoci. Po prvýkrát po necelých dvesto rokoch sa Čína môže oháňať svojou mocou.
Pred niekoľkými desaťročiami sa malo jednotkou stať Japonsko - aspoň si to myslelo, a tamojší podnikatelia, politici a úradníci to bez škrupúľ dávali zvyšku sveta najavo.
Súčasné kroky Číny možno chápať ako odvetu za sto rokov ponižovania zo strany silnejších mocností.
