Vypĺznutý keltský tiger?

Pred 30 rokmi bolo Írsko chudobnou krajinou na kraji Európy. Malo však šťastie na energických a rozhľadených politikov. Namiešali írskej ekonomike mix zostavený z nízkych daní pre investorov, flexibilného pracovného trhu a cieleného lákania investícií do odvetví s vyššou pridanou hodnotou.

Íri robili všetko správne a dočkali sa za to odmeny. V rokoch 1996 až 2007 rástla írska ekonomika v priemere siedmimi percentami ročne, kým britská to nevytiahla ani na tri percentá. Úžasné tempo hospodárskeho rastu pomohlo naplniť aj štátnu pokladnicu. Príjmy verejných rozpočtov v rokoch 1996 - 2007 narástli trojnásobne, z 23 na 70 miliárd eur.

Zrazu je všetko inak

Štát však hospodáril vcelku rozumne. Za uvedené roky sa írske verejné financie ocitli len raz v deficite a podiel daní a odvodov na HDP dokonca mierne klesol (z 39 na 37 percent).

Prebytky vo verejných rozpočtoch pomohli dramaticky znížiť zadlženie krajiny zo 74 percent v roku 1996 na 25 v roku 2007. Írske penzijné fondy a poisťovne sa začali báť, že nebudú mať čo nakupovať do svojich portfólií.

Hospodársky rast sa premietol aj do peňaženiek. V roku 1996 zarábali Íri v priemere 1400 eur za mesiac, polovicu toho, čo ich britskí susedia. V tomto roku zarábali Íri 3000 eur, prakticky toľko, ako ich veční súperi Briti.

Zrazu je všetko inak. Írsko neuveriteľne rýchlo spadlo z rebríčka premiantov a ocitlo sa v juhoeurópskom suteréne. Deficit verejných financií dosiahne v tomto roku závratných 32 percent a verejný dlh vyskočí k 100 percentám HDP.

Väčšina analytikov sa zhoduje, že Íri budú musieť skôr či neskôr požiadať Európsku úniu o finančnú pomoc. Čo sa stalo s keltským tigrom?

Zasiahnutí nečakaným blahobytom

Hlavným írskym problémom je nezvládnutý hospodársky rast. Napodiv, „čím väčší tým lepší" nemusí v ekonomike vždy platiť. Čo sa stane, keď niekto náhle zbohatne? Poznatky zo sveta sa zhodujú v tom, že úspešné národy začnú viac jesť (nie však zdravšie) a čo nedokážu prejesť, investujú do spotrebných tovarov a nehnuteľností.

Správa o zdravotnom stave írskej populácie konštatuje, že 38 percent Írov trpí nadváhou a 23 percent obezitou. Írski muži sú tretí a ženy piate najtučnejšie v Európe. V spotrebe čistého alkoholu na jedného obyvateľa sú Íri v únii tretí.

Ešte horšou voľbou sa ukázalo investovanie úspor do realít. Väčšina investícií nesmerovala na uspokojenie reálnych potrieb po bývaní. Realitný boom považovali mnohí Íri za kasíno, kde každá stávka musí vyhrať. V roku 1996 stál priemerný nový dom 87­tisíc eur. Na vrchole realitnej bubliny v roku 2007 už 323­tisíc eur.