Čakal som viac. Omnoho viac. Najsilnejšia koaličná strana mala štyri roky na to, aby nielen kritizovala kroky predchádzajúcej vlády, ale hlavne pripravovala alternatívne riešenia.
Výsledok je zatiaľ, aspoň čo sa týka vysokého školstva, biedny: ak z každého konca počúvame, ako sú na tom naše školy zle, ako strácajú oproti vyspelému svetu vedeckú prestíž i študentov, tak by boli namieste rázne kroky.
Tým viac, že v programovom vyhlásení vlády je zvýšenie finančných prostriedkov podmienené reformami.
Zatiaľ jediným viditeľným činom je kontroverzná Beblavého drobná novela zákona o vysokých školách, ktorá nariaďuje zverejňovanie záverečných a podobných prác. Pritom sme v situácii, a pochybujem, že by si to i sám predkladateľ neuvedomoval, keď potrebujeme kompletne prekopať celú legislatívu.
Voľby bez diskusie?
A to sa už malo začať, ak chce niekto vidieť výsledky o štyri roky. Aby som bol konkrétnejší, spomeniem minulý týždeň ukončené voľby kandidáta na nového rektora na našej najstaršej univerzite. Tá síce prebehla podľa litery zákona, ale v mojich očiach bola zároveň karikatúrou demokracie a akademickej správy.
Rektora volí akademický senát univerzity. Kto sú kandidáti, sa akademická obec dozvedela dva týždne pred voľbami. V deň volieb kandidáti stručne predstavili svoju víziu, nasledoval krátky priestor na otázky členov akademickej (niekoľko desaťtisícovej) obce. Potom sa konali samotné tajné voľby.
