Keď niekto, kto sa angažuje vo verejnom živote, po vražde Ernesta Valka povie, že sa nebojí, nebudem mu celkom veriť.
„Silný štát" silného premiéra odniesol z jeho advokátskej kancelárie počítače s údajmi, do ktorých mu nič nebolo. Ten istý štát nemal dosť síl, aby si cez spravodajské služby všimol to, ako sa advokátovi, ktorý v dôležitých veciach spravodlivosti obhajoval jeho záujmy, zužuje životný priestor až tak, že sa jeho život násilne skončil.
Násilie vo verejnom živote
Pred časom premiérka údajne listom dostala nábojnicu a bola jej pridelená ochranka. Expremiér Fico sa vtedy mediálne „smial", že na Slovensku jej hrozí akurát úraz pri futbale.
Ten premiér, ktorý deklaroval svoj záujem o právny štát a o vládu zákona, nemal v súvislosti so smrťou zavraždeného advokáta dosť odvahy priznať a oľutovať, ako sa konšpiratívne tešil z toho, keď bol Ernest Valko posunutý na pár dní do „polepšovne". Vtedajší klienti renomovanej Valkovej kancelárie nemôžu ani dnes celkom dobre odhadnúť, čo o nich expremiér môže vedieť a ako ich môže zapojiť do svojich „spravodajských" nahrávkových hier.
Predseda Ústavného súdu ČSFR Ernest Valko sa nedočkal primeraného pietneho ocenenia od právnikov, ktorí sedia na stoličkách prezidenta, predsedu Najvyššieho súdu či podpredsedu Národnej rady. Rozlúčka s ním tak vyznela ako tichá manifestácia tej časti slovenskej spoločnosti, ktorá si zákon ctí alebo jej aspoň veľmi záleží na tom, aby si to o nej verejnosť myslela.
Tí, ktorí podľa písaných pravidiel nikdy hrať nechceli, alebo si ich prispôsobovali, či si pri ich porušovaní udeľovali amnestie, tam chýbali. Oni najlepšie vedia prečo. Pre mňa ako občana a priemerne informovaného človeka so záujmom o veci verejné je to len ďalšia dôležitá informácia o krajine, v ktorej žijem.
