Verím, alebo aspoň dúfam, že ide len o náhodnú časovú zhodu a že zavraždenie Ernesta Valka nemá priamy súvis s voľbou generálneho prokurátora. Bolo by však vážnou chybou, keby nielen vládne strany, ale i celá spoločnosť nevnímali túto udalosť ako výstražné memento.
Melodráma o koaličnej dohode či skôr nedohode na spoločnom kandidátovi sa už dávno zmenila na trápnu situačnú komédiu a na jej nekonečných pokračovaniach sa môžu baviť nanajvýš niektorí opoziční politici. Dovoľte mi, aby som sa na situáciu pokúsil pozrieť pohľadom bežného občana.
O odborných a ľudských kvalitách kandidátov na funkciu generálneho prokurátora sa nemôžem vyjadrovať, lebo ich nepoznám. Predpokladajme dobromyseľne, že boli navrhnutí na základe schopností, ktoré prejavili vo svojej doterajšej kariére, a o ich odbornej kvalifikácii niet dôvodu pochybovať.Z tejto stránky by teda medzi nimi nemali byť nijaké významné rozdiely.
O tom, ako by sa osvedčili v novej funkcii, sa môžu poslanci rovnako ako ja iba dohadovať, lebo nik z nich ju ešte nezastával, a z rovnakého dôvodu to nemôžu s určitosťou vedieť ani samotní kandidáti - jedinou výnimkou je Dobroslav Trnka, a ten už po čudnom šachovaní z hry zrejme vypadol.
Ak nie je za takéhoto stavu koalícia schopná dospieť k zhode, nemôže si bežný občan nepomyslieť, že na príčine sú partikulárne stranícke záujmy a fóbie. Napriek tomu, že SDKÚ sa môže pochváliť azda najpovolanejšími navrhovateľmi - ministerkou spravodlivosti a osvedčenou sudkyňou - jej tančeky vzbudzujú podozrenia, ktoré nedokážu rozptýliť ani šibalské úsmevy choreografa Mikuláša Dzurindu. Výhrady ďalších strán tiež nie sú veľmi presvedčivé, ale tie sa aspoň na prvom i druhom kandidátovi vedeli dohodnúť.
