Odštartuje to všetko pozajtrajšie hlasovanie. Ak si odmyslíme, čo toľkých oprávnene pohoršovalo (napríklad volebné plagáty na budovách škôl zobrazujúce súčasného primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča kandidujúceho na znovuzvolenie), miatlo (neskutočné volebné koalície) alebo privádzalo do rozpakov (to vtedy, keď je ťažké rozhodnúť sa, koho voliť) - komunálne voľby sú obdivuhodným úkazom demokracie.
Neexistuje výstižnejšie zrkadlo odrážajúce našu schopnosť spravovať samých seba: stav hospodárenia či šafárenia, hladinu aktivizmu i pasivity, našu občiansku odvahu i bezmocnosť, slovom, naše mentálne rozpoloženie. Voľby sú tiež dobrou školou na pochopenie, že iba snaha meniť veci nestačí.
Ako to napísala jedna blogerka, dosiahnuť zmenu si vyžaduje „ohromne veľa úsilia prekopať rozumné návrhy, získať poslancov, rozmýšľať v súvislostiach" a tiež uveriť, že „nie všetci politici sú zlodeji, hulváti - to len zlodeji a hulváti chcú, aby to tak vyzeralo, lebo v dave sa im lepšie dýcha."
Kľúčovým faktom je, že o budúcnosti jednotlivca, kariéry, dobrého projektu už nerozhoduje iba odpoveď na známu otázku, koho tam máme? V rodinných stratégiách pred novembrom 89 zameraných na úspešné prežitie hrali známosti dôležitú rolu. Hrajú ju síce dodnes - no predsa len popri nich je dôležité aj to, koho sme tam poslali my sami, a preto teraz rozhoduje. Naozaj, koho si v sobotu zvolíme do zastupiteľstiev?
Druhá otázka súvisí s prvou. Vládna koalícia sa po zdĺhavom vyjednávaní napokon dohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Odhliadnuc od ťažkostí pri hľadaní dohody, dôležitý bude výsledok: ak sa podarí zvoliť slušného človeka a dobrého odborníka, Slovensko sa pohne vpred a je nádej, že ťah proti korupcii bude silnejší ako doposiaľ. Voľba bude o týždeň: vyjde to?
