Takzvané komunálne voľby už klopú na dvere. Na ich výsledky treba počkať, isté však je, že tak ako všetky ostatné voľby, aj tieto budú zrkadlom stavu spoločnosti. Aktuálny obraz síce nemusí byť príjemný, ale bude rozhodne pravdivý.
Voľby do orgánov samosprávy obcí patria k voličsky obľúbeným - účasť v nich výrazne neklesla ani po tom, ako boli premenené z dvojdňových na jednodňové. A to je fajn. Aj preto, lebo ako vidno, voliči si vždy pred nimi akosi zvykli na rôzne koalície a nerobí im problém si z nich vybrať.
Úsmev a plač nad SDKÚ
Rôznorodosť koalícií v komunálnych voľbách je už takpovediac konštantná, ale vždy prinesie aj niekoľko prekvapení. Tie sú okaté hlavne teraz, krátko po kongrese SDKÚ.
Ak totiž Mikuláš Dzurinda vykrikuje do médií, že strana Smer je skorumpovaná banda bývalých komunistov a že s ich politikou sa nemôže SDKÚ spojiť, ale ju poraziť, potom každá koalícia, v ktorej sa obe strany nachádzajú, vyvolá úsmev, plač alebo oboje naraz. Nad Mikulášom Dzurindom, keďže jeho strana sa s politikou Smeru úspešne spojila.
Jasné, „iba" na komunálnej úrovni a z pragmatických dôvodov. Tie sú v tom, že napríklad po výhre kandidáta v Gelnici si vrúbok na pažbu vyreže každá strana koalície - aj KDH, aj HZDS, aj Smer, aj SDKÚ, aj SNS.
Jednoducho povedané, v komunálnych voľbách sú koalície premiešané a pokrížené tak, že by sa za to nemusel hanbiť ani samotný Mičurin. V nich neexistuje žiaden zápas medzi koalíciou a opozíciou ako v celoštátnej politike. V komunálnych voľbách sa totiž moc delí už pred nimi - napríklad ak nám nedáš prednostu, urobíme koalíciu s iným - a nielen po nich, keď sa v zastupiteľstve vytvára ďalšia koalícia a v opozícii sú tí, ktorí sa do nej nezmestili.
