Vyzývavá vražda, výbušnina na okne hlavnej triedy, Vanga a jej hrôzostrašné proroctvá o blížiacej sa vojne a medzi týmto nebezpečným „arzenálom" sa smiešne producíruje akýsi „slovenský kovboj", ktorého tátoš nemá strach z bratislavských električiek a béemvéčok.
Titulok v novinách - ako väčšina titulkov - pracuje s obľúbeným konceptom zveličovania a generalizácie: „Mikloš: Hrozí rozpad eurozóny." Celkom na konci článku sa dočítame, ako to naozaj bolo: „... isté obavy naznačil aj náš minister financií".
Všimnime si význam slovného spojenia „isté obavy" (veľmi nekonkrétne, obavy nejakého bližšie nepomenovaného charakteru) a sloveso „naznačiť" (prejaviť niečo v náznaku, čiastočne, nepriamo).
Akou skratkou, respektíve akým skratom vedie cesta od tejto približnosti, od týchto zahmlených informačných obrysov k sémantike jednoznačnosti a zovšeobecnenia, akými sa vyznačuje titulok?
Aj titulok má však svoje alibi - neuzavretosť deja, nedokonavosť slovesa, „hrozí", to jest niečo sa „iba" nebezpečne približuje, nevylučuje sa to. Táto nedokonavosť je však chabou útechou, úderne navodený pocit ohrozenia nezjemní.
Z krypty väznicového „systému" vylieza fantóm jazyka, na ktorý sme už akosi zabudli: „Bol zohľadnený jeho kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, aktivita v kultúrno-osvetovej činnosti, členstvo v samospráve odsúdených, slušné správanie a vystupovanie v kolektíve odsúdených aj k nadriadeným, veľmi dobrá pracovná morálka, dovtedy 18-krát udelená disciplinárna odmena, ako aj absolvovanie ochranného protialkoholického liečenia," toľko citát o Kračuníkovi.
