Azda nikto neprišiel na posledné zasadanie NATO viac mierovo naladený ako Nemci, ktorí sa na čele so svojím ministrom zahraničných vecí Guidom Westerwellem vehementne zasadzujú za nukleárne odzbrojenie vo svete.
To, čo Obama pred rokom v Prahe načrtol ako vzdialenú víziu, chce Westerwelle čo najrýchlejšie pohnať dopredu. Merkelová jeho snahu, ktorá je vo svojej podstate naozaj ušľachtilá, ticho podporila.
Len bezpečnostní experti boli o čosi opatrnejší a dúfali, že sa v Lisabone nájde niekto, kto Nemcom vysvetlí, že NATO nie je odzbrojovacia, ale bezpečnostná aliancia a mierové plány si treba vychutnávať o čosi triezvejšie.
V zásadných chvíľach sme sami
Ten niekto sa v Lisabone našiel a utorkový incident medzi Severnou a Južnou Kóreou dokončil ostatok. Lebo odhliadnuc od toho, že svet sa nevie dohodnúť, kto je za eskaláciu viac zodpovedný, ukazuje sa, aké ťažké pre Západ bude s týmto pohrobkom komunizmu sledovať akúsi víziu o svetovom mieri či nukleárnom odzbrojení. A nielen s ním.
Obama, ktorý teraz stojí v pozícii bezpečnostného greenhorna, sa narýchlo pokúša zapojiť do riešenia i Čínu. Lenže Čína, tak ako veľakrát v minulosti, sa s pomocou veľmi neponáhľa a Západ necháva pocítiť, ako málo sa možno v zásadných chvíľach na ňu spoľahnúť.
Rovnako neúčinne pôsobí i obracanie sa na Moskvu, a to napriek tomu, že je od víkendu žeravo oslavovaným spojencom.
Partnerstvo s Ruskom je však ďalšia zvláštna vízia aliancie, pri ktorej by si mala dávať pozor, aby to s jej snívaním neprehnala. Historické partnerstvo má byť spečatené spoločným radarovým systémom. Miliardovým projektom, ktorého financovanie nie je doriešené, a o ktorom nám experti nevedia povedať, pred kým nás ten radar vôbec má chrániť.
