le umožňujú. Nie som tým nadšený, ale v období ťažkej recesie dokážem pochopiť, že podniky nechcú strácať zákazníkov. Podnikatelia sú tak či tak v zúfalej situácii.
V týchto dňoch rozšírilo rady členských štátov Európskej únie bojujúcich za ochranu nefajčiarov Poľsko. Podmienky sú podobné ako na Slovensku: Reštaurácie a bary musia mať oddelené priestory pre fajčiarov a nefajčiarov alebo byť čisto nefajčiarske.
Aj v Poľsku majitelia podnikov namietajú, že štát obmedzuje ich súkromné vlastníctvo. Štatistika však hovorí, že v Poľsku ročne zomrie predčasne štyridsať- až päťdesiattisíc fajčiarov, na pasívne vdychovanie dymu asi dvetisíc ľudí.
Mať fajčenie pod kontrolou, touto cestou sa už vydalo aj Japonsko. Zmeny sú však oveľa pomalšie ako v Európe. Viac sa o zákaze fajčenia na verejných priestranstvách hovorí, ako realizuje, kontroluje a pokutuje.
Väčšina reštaurácií vrátane reťazcov rýchleho občerstvenia má oddelenú fajčiarsku a nefajčiarsku zónu, ale často iba provizórnou stenou, ktorá je vlastne nefunkčná, lebo dym ponad ňu preniká do celého priestoru. Keď je reštaurácia alebo fast food vo viacposchodovej budove, jedno poschodie je vyhradené pre fajčiarov.
Niektoré reťazce však už začali s čisto nefajčiarskymi prevádzkami a tento trend by mal postupovať. No bary a krčmy zrejme neovládne, hoci pohostinstvo bez jedla v Japonsku ani neexistuje.
