V jednom vtipe, ktorý koloval po internete, je na otázku, ako sa delí čínsky tovar, pripravená odpoveď: na zdraviu škodlivý a na taký, ktorý ešte nebol testovaný.
V intenciách žánru sa v tom vtipe preháňa a zveličuje, no zároveň sa v ňom odráža skutočnosť, ktorá máta čoraz väčší počet ľudí. Podobne ako istý muž, ktorý si predsavzal, že prežije mesiac bez plastov, a neuspel, málokto z nás by mohol prežiť jediný bežný týždeň bez tovaru vyrobeného v Číne.
Výsledkom amerického a západoeurópskeho výrobného exodu do Číny je také ekonomické posilnenie ázijskej krajiny, že sa o nej začína vravieť ako o budúcej veľmoci. Málo sa už vraví o tom, že za neželaným posilňovaním nedemokratického impéria je i nenásytnosť až nenažranosť producentov a spotrebiteľov, ktorí sa inak cítia ako vyznávači západných hodnôt.
Aj vďaka ich takmer rovnakej túžbe čo najviac profitovať a čo najlacnejšie nakupovať, ktorá prehlušuje všetko ostatné, nám teraz Číňania môžu ukazovať dlhý nos.
Aj vďaka istote vyplývajúcej z našej nepretržitej nenásytnosti si napríklad istý čínsky veľkovýrobca hračiek dovolí bez kúska hanby odpovedať na otázku slovenského dovozcu, či jeho výrobky majú bezpečnostný certifikát: nie, ale nebude problém vytlačiť nálepky a nalepiť ich na každý výrobok.
Keby sa všetci dovozcovia po takejto odpovedi spamätali a nikdy viac neuvažovali o biznise s podobným partnerom, bolo by to dobré znamenie. Obchodná prax je však zrejme odlišná, veď pred silou čínskeho trhu pokľakol aj Google.
