Naša farnosť sv. Alžbety v Offenbachu nad Mohanom rozdáva, či prerozdeľuje dva razy do mesiaca, v stredu predpoludním, už osem rokov potraviny tým, ktorých postihla dlhodobá nezamestnanosť. I keď je sociálne zabezpečenie v Nemecku v porovnaní s inými štátmi nadštandardné, sú ľudia, ktorým koncom mesiaca nezostáva na potraviny.
Toho, čo prichádzalo zo supermarketov pred uplynutím záručnej lehoty, je stále menej. Občas prispeje turecký pekár, kandidujúci za kresťanských demokratov. Majiteľka lekárne posiela každý mesiac sto eur. Niečo sa dokúpi z milodarov a v nedeľu je v kostole kôš Alžbetky. Kto chce kúpiť kilogram múky, nech kúpi dva, a jeden dá do koša.
Tí, ktorí si prichádzajú pre jedlo, musia preukázať svoju chudobu. Je to ponižujúce, mnohí sa hanbia a radšej dajú svoje papiere tým, ktorí pre nich čosi vyzdvihnú. Kontrola je však nevyhnutná, aby sa zamedzilo zneužívaniu.
Z chodenia si pre potraviny pred dvomi rokmi vzniklo Stretnutnie u Alžbetky. Po počiatočnom ostychu pri káve a čaji, pri ruských a iných piesňach rozospievala sa i vzájomná dôvera.
Moja žena, ktorá od začiatku spolupracovala, sa teší, ako si ženy na stretnutiach ručnými prácami zarobili. Z toho, čo utŕžili pri farskom sviatku v lete, pripravili na jeseň slávnostný bufet s pochúťkami od Kaukazu cez Turecko až po Portugalsko. Deti predškolského veku pri ich vlastnom stole maľovali farbičkami, ktoré venoval veľkoobchod s kancelárskymi potrebami.
